e ju dostať za tisícpäťsto; „samozrejme, čisto novú, komplet zabalenú aj s pripínateľným remienkom“. No nekúpte to!
Všimli, koľko žien už u nás nosí kabelku Louis Vuitton? Jasné, že vo väčšine prípadov ide len o lacné napodobeniny. Veď napríklad originálna kabelka značky Louis Vuitton, model „Speedo 30“ stojí v prepočte bezmála 50tisíc korún, no na slovenskom internete ju dostať za tisícpäťsto; „samozrejme, čisto novú, komplet zabalenú aj s pripínateľným remienkom“. No nekúpte to!
Rovnako ako rolexky za pár stoviek, ponožky Adidas za 50 korún alebo nový model elektrického holiaceho strojčeka kúpený od podozrivého indivídua na parkovisku pred hypermarketom.
Problém produktového pirátstva
Mnohí si povedia: je to len okrajová záležitosť, nestojí to za reč. Omyl! Podľa Medzinárodnej obchodnej komory, predaj falšovaných produktov tvorí desatinu celkového globálneho obchodu!
Odhaduje sa, že toto produktové pirátstvo ročne oberie producentov parfumov a kozmetiky o 7 percent tržieb, farmaceutický priemysel o 6 percent, športový a hračkársky priemysel o takmer 12 percent, a tak ďalej.
Dnes sa už nenapodobňujú iba parfumy, kabelky a tričká, ale aj IT produkty, lieky, hudobné prehrávače, zubné pasty, mobilné telefóny, ba dokonca aj osobné automobily.
Azda netreba dodávať, že v mnohých prípadoch sa za produktovým pirátstvom skrývajú zločinecké organizácie, ktoré diverzifikujú svoje „podnikateľské aktivity“. To znamená, že každá hrdá nositeľka falošnej značkovej kabelky de facto podporuje mafiu. „Ona predsa nebude vyhadzovať ťažké peniaze za niečo, čo môže mať za pár stoviek, no nie?“
Pre koho sú falošné značky
Niektoré falzifikáty produktov sú navlas rovnaké ako originály. Podozrivá je len nízka cena a miesto, kde sa „luxusný“ výrobok predáva. A samozrejme kvalita tovaru. No tú spotrebiteľ zistí až doma. Existujú aj menej vydarené imitácie, kde zámenou písmen dochádza ku skomoleninám originálnych značiek. Tie sú vskutku zábavné: Odidoss (Adidas), Pama (Puma), Panosaonic (Panasonic), iFan (iPhone), atď. Dodnes mi nie je jasné, čo je za tým. Je to žart? Nepozornosť „tvorcov“, preklep? Neznalosť latinky v ázijských krajinách, odkiaľ pochádza veľká časť pirátskej produkcie? Sú tieto „fejk“ značky určené negramotným ľuďom, ktorí nevedia čítať a písať?
Prekvapivú informáciu zverejnil nedávno ekonomický portál finfacts.com. Podľa spotrebiteľského prieskumu, ktorý sa uskutočnil vo veľkej Británii, falošné značky kupujú tak chudobní, ako aj veľmi bohatí ľudia. Ba dokonca, „fejky“ v skutočnosti oveľa viac kupujú tí, ktorí by si naozajstný značkový tovar mohli dovoliť: zamestnaní, dobre zarábajúci ľudia, vo veku do 35 rokov, žijúci v manželstve či inom partnerskom zväzku.
Žeby nejaká úchylka? Alebo nebodaj nový trend?
Autor: Marian Timoracký, marketingový poradca United Consultants
